Prečo nedovolím svojmu dieťaťu rozprávať sa s cudzími

Od mala deti učíme komunikovať, zdraviť sa a byť súčasťou sociálneho sveta. No mamička Breanne vysvetľuje, prečo svojmu dieťaťu nedovolí púšťať sa do rozhovoru s ľuďmi, ktorých nepozná...

 S takmer 4-ročnou dcérkou som bola v nákupnom centre. Poznáte to, všade plno lákadiel a dieťa, ktoré všetko chce. Mali sme dohodu a dovolila som jej jednu jazdu na kolotoči. Ale dieťa stále nemalo dosť. Dotiahlo ma k zariadeniu, z ktorého si môžete vyloviť nejakú hračku. Samozrejme až potom, čo tam vhodíte mincu. To som nechcela. Predsa, dohodli sme sa iba na kolotoči a stačilo. Aj tak o chvíľku zabudne, že na ňom vôbec bola. 

Dcéra sa púšťala do hysterického plaču. Únava, pretrvávajúce obdobie vzdoru a veľa ľudí navôkol jej očividne nerobilo dobre. Zhlboka som sa nadýchla. Niekedy je to to jediné, čo môžem v danej chvíli urobiť. Zastavil sa však vedľa nás jeden pán. Postarší, upravený, s chrupom, ktorý by mu závidel nejeden zubár. 

"Čo si vytiahneš, maličká? Žirafku?" spýtal sa dcéry a neprestával sa usmievať. Mňa však v tej chvíli úplne ochromil strach. Nevedela som však, čoho sa bojím, ale verila som svojej materinskej intuícii. Schytila som dcéru na ruky a chystala som sa preč.

"Mňa sa nemusíte báť," odpovedal, akoby mi čítal myšlienky. Očami som hľadala ochranku, alebo nejakého zamestnanca nákupného centra, ktorý by mi prišiel na pomoc. No zdalo sa, akoby a okolo nás vytvorila nejaká neviditeľná bublina. 

"Prepáčte, ale stačilo," nedala som najavo strach, no moje telo ma zradilo a začalo utekať úplne iným smerom. Pán niečo za mnou kričal, ale nevnímala som ho.

"Čo sa deje, mamička?" spýtala sa ma dcérka.

"Ale nič, len nechcem, aby si sa rozprávala s cudzími ľuďmi."

Videla som na nej, že ju to poriadne zmiatlo. Na jednej strane ju učím, že má byť zdvorilá, každému sa pozdraviť a na druhej strane jej to istým spôsobom zakazujem? Áno, je to tak. No už viackrát v živote sa mi ukázalo, že na vlastné pocity sa oplatí spoľahnúť. 

Chápem, že niektorí ľudia nemajú vyvinuté adekvátne sociálne schopnosti, ktoré by im dali na vedomie, keď je niečoho dosť. No som matka a cítim potrebu svoje dieťa ochrániť za každú cenu.

Preto učím dcéru veriť svojim pocitom. Ak sa rozpráva s niekym neznámym v mojej prítomnosti, je to fajn. No učím ju, že nikdy, naozaj nikdy sa nemá sama púšťať do reči s cudzím človekom. Aj keď sa pani v obchode bude na ňu sťažovať, že je nezdvorilá, pretože nechce odpovedať na doterné otázky. A pevne verím, že urobím všetko preto, aby neskončila s neznámym človekom v nejakej zatuchnutej dodávke...

A vy, maminy, aký máte názor? Cítite, kedy dovolíte deťom rozprávať sa s cudzími a kedy to je cez? Budeme radi, keď sa s nami podelíte so svojimi skúsenosťami...

Foto: Freepik.com | Zdroj: babble.com

Naposledy zmenené streda, 10 máj 2017 10:09

Zdieľajte článok




Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

O nás

Portál Rodičom.sk je určený pre rodičov s deťmi. Týmto sa zameriava na širokú cieľovú skupinu jeden milión ľudí. Ponúka nielen praktické rady pri výchove detí, tehotenstve, školákoch či tínedžeroch, ale aj recepty, video návody a rady, diskusie...

Newsletter

Chcete viac skvelých článkov? Zadajte vašu adresu a pošleme vám ich...

Kontakt

Chcete sa niečo opýtať, poslať článok? Napíšte nám na: 

 

 

Na zlepšenie našich služieb používame súbory cookies. Prehliadaním web stránok súhlasíte s ich využitím. Používanie môžete odmietnuť nastavením Vášho prehliadača.