Vieme minimálne o šestnástich dôvodoch, prečo u detí nepotláčať ľavorukosť. Pre utváranie osobnosti má význam nielen vrodený typ, ale i vplyvy prostredia. Nie je dobré nátlakom zmeniť dieťa z ľaváka na praváka, pretože sa tým potláčajú prirodzené danosti dieťaťa (ľavorukosť) a tým sa potláčajú a obmedzujú aj možnosti rozvoja osobnosti, ba dokonca vznikajú i rôzne poruchy.

Motorický nepokoj býva niekedy dosť nápadnou reakciou na vynucované pravoruké úkony. Prejavuje sa ako zvýšená a nežiaduca aktivita, alebo ako celkový nepokoj. Vystupňuje sa vtedy, keď dieťa je nútené, a to tvrdým naliehaním v škole či doma, brať ceruzku, pero či štetec do pravej ruky pri písaní alebo kreslení. Dieťa je neposedné, zlostí atď.

Zmeny v správaní sa u niektorých detí prejavujú už v začiatočnom precvičovaní veľmi búrlivo, inokedy pozvoľne a postupne v priebehu precvičovania. Niektoré deti sú plačlivé a bojazlivé. Iné, deti zvlášť odolné a telesne silné, sa začnú prejavovať ako agresívne až pomstychtivé. K neuvedomelým protestným reakciám dieťaťa patrí nezriedka nápadná  neposlušnosť, tvrdohlavosť, sklon ku klamstvu a podvádzaniu.

Neurózy bývajú časným sprievodným javom precvičovania. Najčastejšie ide o neurózu úzkostlivosti a o negativizmus (záporný postoj ku všetkému).

Nočné pomočovanie (niekedy i denné) sa vyskytuje tiež ako neuvedomelá protestná reakcia proti potlačovaniu ľavorukosti, a to u detí predškolského i školského veku. Po návrate k ľavorukým činnostiam (ak ony boli jedinou príčinou) prestáva pomočovanie bez akýchkoľvek zákrokov po niekoľkých dňoch.

Tik sa prejavuje dosť zriedkavo ako výraz potlačenej aktivity ľavej ruky a prejavuje sa najčastejšie v obličajovom svalstve.

Takzvané "okienka" sú krátkodobé, len niekoľko sekúnd trvajúce stavy duševnej neprítomnosti. Popisujú sa celkom typicky: dieťa počíta alebo číta a naraz nevie ďalej, nerozoznáva písmená alebo číslice. Krátko na to sa dieťa spamätá a pokojne pokračuje vo svojej práci.

Odpor ku škole je reakciou na potlačovanie ľavorukosti na vyučovaní. Dieťa odmieta chodiť do školy. Odpor ku škole sa často prejavuje ranným zvracaním. Ani záškoláctvo nie je zriedkavým prípadom. Negatívny postoj ku škole sa prenáša aj na školské pomôcky. Uvediem konkrétny príklad: Istý žiak (Milan) 2. ročníka stratil asi osemkrát pero, keď musel začínať pravou rukou. Z nechuti sa vytvára i nepriateľský odpor dieťaťa k učiteľovi a opačne. Konflikty zo školy sa môžu prenášať i do rodiny.

Zhoršovanie prospechu, pokiaľ je v príčinnej súvislosti s precvičovaním, nastáva niekedy už počas prvého polroku v 1. ročníku, keď je dieťa znechutené nezdarom pri začiatkoch vynucovaného pravorukého písania, stráca záujem o učenie. Inokedy sa prospech zhoršuje neskoršie, úmerne zhoršujúcim podmienkam v škole. Typický býva náhly zlom prospechu vtedy, keď písanie prestáva byť samostatným predmetom a stáva sa prostriedkom výučby.

Výkyvy prospechu sa líšia od celkového zhoršovania prospechu. Bez ohľadu na prípravu dieťa/žiak podáva nerovnomerné výkony. Jednotky sa striedajú s pätorkami, čo býva zvlášť nápadné pri hodnotení diktátov. Dieťa máva lepšie výsledky v hovorovom prejave než v písanom.

Poruchy reči. Je nám známe, že ľaváci, pokiaľ sa im nedostáva správnej výchovy, sú hendikepovaní aj po tejto stránke. Vplyvom najrôznejších problémov s pravorukým prostredím je vyvíjajúca sa reč u ľavákov krehkejšia, preto aj ľahko zraniteľnejšia. Takéto deti začínajú aj hovoriť neskoršie, niekedy až okolo tretieho roku.

Povahové zmeny. Potlačovaná činnosť ľavej ruky sa môže prejaviť aj nežiaducimi povahovými rysmi. Keď sa nemôže dobre rozvíjať prirodzená obratnosť vedúcej ľavej ruky a ľavoruké dieťa je nútené pracovať menej obratnou rukou, potom i výkony odpovedajú podporovanej neobratnosti a sú menej hodnotné, než na aké by stačila ľavá ruka. Keď sa dieťaťu jeho výkony nedaria, je prirodzené, že stráca chuť k činnosti.

Odpor k práci. Precvičovanie alebo dokonca násilné potlačovanie ľavej ruky sa obyčajne spája s napomínaním, okrikovaním, ba i trestami. Následne sa vytvára odpor k činnosti rukou, odpor k práci, ba dokonca i odpor k ľuďom, hlavne k tým, ktorí stálym napomínaním a obmedzovaním prirodzených sklonov znepríjemňujú dieťaťu život.  

Sklon k podvádzaniu. Ak ľavoruké dieťa nútime používať pravú ruku, robí tak hlavne pod dozorom. V prirodzených, nenútených situáciách používa ľavú ruku. Učí sa rozlišovať, kedy je pod tlakom a kedy nie je pod tlakom. Učí sa sklonu k tajnostkárstvu a podvádzaniu.

Nerozhodnosť. Precvičované ľavoruké dieťa musí používať pravú ruku, ale pritom z prirodzeného sklonu chce používať aj ľavú ruku. Zrážajú sa tu prirodzené sklony s výchovnými požiadavkami. Za istých okolností dieťa nevie, pre ktorú ruku sa má rozhodnúť, či pre vnucovanú, či pre prirodzenú obratnú, je nerozhodné. Pestuje sa v ňom nielen nerozhodnosť, ktorú ruku má použiť, ale táto nerozhodnosť sa postupne stáva povahovým znakom.

Neobratnosť. V manuálnych prejavoch sa vyskytuje značná neobratnosť, až pohybová zmätenosť. Dieťa je na obe ruky "ľavé", nevie, čo s pravou a čo s ľavou rukou.

Obranný postoj. Každé, i nenásilné pretváranie ľaváka znamená hrubý zásah do jeho prirodzeného vývinu. Proti tomu sa dieťa podvedome bráni, zaujíma obranný postoj. Slabé sa bráni únikom od ľudí a upevňuje v sebe rysy slabošstva. Postupne sa bude meniť v osobu bez vlastnej vôle, bez vlastnej rozhodnosti, zakríknutou a bojazlivou. Dieťa silného typu sa bude brániť útokom, budú sa v ňom vytvárať rysy pomstychtivosti, násilníctva a bezohľadnosti.