Môžem pri pôrode aj umrieť? Otázok je veľa a na väčšinu z nich prinesie odpoveď až samotný pôrod. Je dobré pripraviť sa na to, čo vás pri pôrode čaká, a tak vám to v skratke priblížime. Tehotenstvo trvá 38 až 40 týždňov, čiže približne 9 mesiacov. Ak sa plod vyvinul a narodenie sa bezprostredne blíži, maternica sa začína sťahovať od bolestí, a jej krčok sa rozšíri, aby umožnil dieťaťu prejsť do pošvy. Dnes sa u nás čoraz viac presadzuje prirodzený pôrod: čo najmenej medikácie, narkotík, nástrihov a podobne, a čo najviac starostlivosti o budúcu matku: rodička by mala mať možnosť vybrať si polohu, v ktorej bude rodiť, mať pri pôrode otca, pripraviť si a pôrod viesť podľa svojho pôrodného plánu.
Bezproblémový pôrod
Ak bude všetko prebiehať tak ako má, čo sa stáva najčastejšie, čaká vás bezproblémový, teda normálny pôrod – hoci bez bolestí sa samozrejme, nezaobíde.
Najlepšie je počkať si, kým sa plod sám nevypýta na svet a potom už len trpezlivo vydržať hodiny kontrakcií. Tie sú najprv menej časté, asi každých 15 až 20 minút, neskôr sa zosilňujú a intervaly medzi nimi sa skracujú. Maternicové kontrakcie sa zjavujú v pravidelných intervaloch, postupne zmenšujú maternicovú dutinu a rozširujú krčok maternice. Niektoré ženy popisujú kontrakcie ako veľmi silný kŕč, pri ktorom stvrdne brucho akoby na kameň. Mnohé cítia aj bolesti chrbtice.
Táto otváracia fáza trvá u prvorodičiek spravidla 10-12 hodín, u viacrodičiek 6 - 8 hodín. Stane sa však aj to, že prvorodička porodí doslova za jednu-dve hodinky. Žena v tejto fáze nemusí „nič robiť“, len trpezlivo prečkávať bolesti, ktoré naberajú na intenzite. Niektoré ich vedia prečkať len v ležiacej polohe, iné sa rady prechádzajú, prípadne si na chvíľu polepšia teplou sprchou, pohupovaním na fitlopte či masážou od partnera.
Po hodinách kontrakcií a po rozšírení krčka maternice na 8 až 10 cm nastáva II. pôrodná doba – vypudzovacia fáza. Tá trvá asi 30-60 minút a končí sa vypudením plodu z maternice, a to za výdatnej pomoci matky. Odporúča sa tlačiť ako na stolicu, čo býva mnohým ženám nepríjemné a preto spravidla prvorodičkám chvíľu trvá, kým prídu na správny spôsob tlačenia. Niekedy vypomáhajú aj sestričky, a to tak, že rodičke zatlačia na brucho, ale lepšie je nechať pôrod prirodzene plynúť.
II. doba pôrodná už pre ženu nie je taká bolestivá, keďže sa aktívne zapája do pôrodu, tlačí, a navyše vie, že sa už blíži koniec jej bolestí. V II. dobe pôrodnej žena uloží lekár rodičku do polohy, ktorú si - ak to zariadenie umožňuje - vybrala (pôrod na stoličke, v podrepe, vo vani). Lekári však uprednostňujú polohu na chrbte, s nohami pokrčenými v bedrách a kolenách. V mnohých pôrodniciach na Slovensku ani nie je možné si inú polohu vybrať, hoci napríklad poloha v podrepe je bežne používaná napríklad vo Francúzsku, Holandsku či Rakúsku.
Po narodení dieťatka (najlepšie je, ak ho hneď priložia k matke, prípadne aj k prsníku) sa začína tretia doba pôrodná – tzv. placentárna. Začína sa po pôrode plodu a končí sa pôrodom placenty s blanami a pupočníkom – priemerne za 10-25 minút. Toto je posledný bolestivý akt pri pôrode, potom už všetky bolesti razom ustanú. Rodička ešte musí pretrpieť šitie vonkajších rodidiel, v horšom prípade aj vnútra vagíny, a pôrod má za sebou.
Problémový pôrod
Pokiaľ nejde všetko tak, ako má, nastávajú pôrodné komplikácie. Tie môžu byť následkom patologickej panvy mamičky, nepravidelného vývoja a polohy plodu, nepravidelností plodového vajca alebo rôznymi nepravidelnosťami pôrodu a poruchami pôrodnej činnosti (poruchy činnosti maternice, poruchy brušného lisu).
Prakticky pri každom patologickom pôrode, ktorý by mohol ohroziť život rodičky a plodu, sa pôrod ukončuje operatívne, a to buď vaginálnou cestou, alebo brušnou (abdominálnou).
Lekár môže zvoliť kliešťový pôrod (na vytiahnutie hlavičky sa použijú pôrodnícke kliešte), vákuumextrakciu (použije sa násavný zvon na vytvorenie podtlaku pri pôrode hlavičky) – tieto zákroky nahrádzajú alebo skracujú vypudzovaciu pôrodnú fázu. Používajú sa, keď pôrod trvá veľmi dlho, ak u matky existuje slabá pôrodná činnosť alebo ak existuje kompresia pupočnej šnúry.
Obidva tieto zákroky síce prinášajú isté riziká (napr. po použití klieští alebo vákuumextrakcii bude mať možno dieťa zopár dní neprirodzene predĺženú hlavičku, prípadne môže dôjsť k jej jemnému pohmoždeniu, keďže kliešte tlačia na hlavičku o sile asi 2,5 kg), ale sú nevyhnutné pre úspešné dokončenie pôrodu. Extrakcia pomocou klieští ako aj vákuová extrakcia sa dnes používajú už len zriedka.
Asi v 10 percentách prípadov sú lekári nútení použiť pri pôrode cisársky rez. Vo vyspelých krajinách je toto percento vyššie, keďže pacientky si vyslovene môžu zvoliť tento spôsob pôrodu (u nás to možné nie je), a lekári sa tiež často rozhodnú pre cisársky rez pri prvých náznakoch komplikácií.
Cisársky rez je možné urobiť v lokálnej anestézii (umŕtvi sa operovaná oblasť a obe nohy, ale pacientka pociťuje akoby tlačenie a ťahanie - jej výhodou je, že rodička si môže hneď po pôrode privinúť svoje dieťa), alebo v celkovej anestézii, tá sa však vo väčšine nemocníc robí len pri extrémnej časovej tiesni alebo na želanie matky. Lekár sa musí ponáhľať, aby bolo dieťa účinku narkotík a pôsobeniu iných liekov vystavené čo najkratšie.
Operácia sa začína priečnym rezom na podbruší v oblasti „bikín“. Potom sa odkrýva vrstva za vrstvou – podľa možnosti bez použitia noža a nakoniec sa otvorí maternica. Hlavička dieťaťa sa manuálne vyberie a dieťa sa rýchlo narodí.
Aký bol ten váš pôrod? Bezproblémový, alebo ste sa pri čakaní na váš malý zázrak natrápili? Napíšte nám svoje príbehy z pôrodu a my ho uverejníme na našej internetovej stránke .
