S odborníčkou a s pedagogičkou Zuzanou Repkovou, vám poradíme ako rozplánovať detskú turistiku vzhľadom na ich vek a stupne náročnosti vašich rodinných výprav. „Názory na to, kedy je vhodné začať s turistikou u detí sa rôznia. Hlavné na čo treba brať ohľad je vek a individuálne osobitosti dieťaťa. Každé dieťa si vyžaduje osobité zváženie záťaže, ktorú sa chystáme ne neho uvaliť,“ začína vysvetľovať Repková.
Turistika batoliat
„Prvý rok sa turistika neodporúča. Isteže, nájdeme v horách pár jedincov s nemluvňaťom v nosičoch, no z hľadiska správneho vývoja a pohody dieťaťa riskujeme priveľa. Žiadny nosič stopercentne nezaručí, že pri zdĺhavejšej turistike neovplyvníme správny vývoj chrbtice dieťatka. O náročných vysokohorských trasách s meniacou sa hustotou vzduchu ani nehovoriac. Vydržte a obdobie do jedného roka prečkajte v kočíku ľahkými prechádzkami prírodou,“ radí Zuzana Repková.
Začíname „vychádzkovať“
„Kým vám dieťatko do jedného roku prechádzky celé prespalo v kočíku, po roku začína pomaly vnímať i okolie, samo začína viac prejavovať potrebu pohybu, o čom svedčí aj jeho nespokojnosť pri zdĺhavejšom sedení či nosení na nosidlách. Urobte si viackrát počas hodinovej, maximálne dvojhodinovej prechádzky pauzu a nechajte ho kráčať i po vlastných. Vyberajte si opäť nenáročné výlety do prírody.“
Prvý menší výstup
Ako sa spomína v úvode, každé dieťa si vyžaduje individuálny prístup a zhodnotenie jeho reálnych možností. No existuje mnoho sotva trojročných detí, ktoré zdolajú ľahší kopec či vršok úplne samé, po svojich. Odborníčka tento fakt odôvodňuje nasledovne: „Významnú úlohu tu hrajú rodičia, ktorí ak dokážu dieťa správne motivovať, otvoria dieťaťu bránu väčších možností. V tomto veku je dobré ak dieťa začneme pripravovať, že niečo musí zdolať i samé. Treba mu pomáhať pri zdolávaní prekážok, počas väčšieho stúpania zobrať „na koníka“, na rovinke zase nechať kráčať po svojich. Volíme atraktívnejšie trasy a výlety, ktoré dieťa zaujmú. Mnohokrát stačí studnička, potôčik, miestna chata, zvieratká či akékoľvek iné stanovisko, ktoré dieťaťu ponúkne okrem monotónnej chôdze aj záujmovú činnosť na rozvoj ďalších schopností. Vezmite so sebou deku, urobte si v polovici trasy malý piknik a nechajte malých drobcov odpočinúť. Takáto trojhodinová túra s dostatkom tekutín je pre dieťa do štyroch rokov tak akurát.“
Začíname s turistikou
Podľa Repkovej je dieťa na väčšie záťažové pochody pripravené od svojich piatich až od šiestich rokov. „Detská v tomto veku dokážu prekvapiť svojím výkonom rovnako ako aj úplným odrovnaním tohto športu. Mnohé dokážu vytrvať a zdolať i päť, šesť hodinové horské trasy. Ak však chceme aby dieťa malo z takéhoto výletu taktiež radosť, odporúčam voliť zaujímavé trasy, ktoré, opäť, prinesú jedinečné zážitky a prestriedajú monotónne šliapanie. Výborné sú trasy s náučnými chodníkmi, s vodopádom, chovnými stanicami, zaujímavými prevismi, lanovkami, netradičným chodníkom či rebríkmi. Jednoducho čokoľvek nové, čo dieťaťu zaručí zážitok a ojedinelú skúsenosť,“ dodáva na záver.
Dôležité!
- Stále v suchu. Je prirodzené ak sa dieťa pri väčšej námahe spotí, majte preto po ruke zásobu náhradného oblečenia, aby najmä v tomto jesennom počasí nezachladlo.
- Pitný režim. Majte po ruke vždy viac tekutín a i pri krátkych trasách nezabudnite aj na kúsok jedla pre posilnenie. Ponúkajte dieťaťu tekutiny i keď si samo nepýta.
- Prispôsobte tempo potrebám dieťaťa. Nezabúdajte že hlavným udavačom tempa nie ste vy ale ten najmenší člen vašej rodinnej výpravy.
- Pevná obuv. Na záver ešte rada nad zlato, investujte do kvalitnej obuvi. Nevhodná obuv najmä pri opadanom a namoknutom lístí môže pri malej nepozornosti zmeniť rodinný výlet na hotovú nočnú moru.
Tipy na jesennú turistiku (klik na vybraný výlet)
MICHALOVÁ
