Vytlačiť túto stránku
sobota, 08 august 2020 01:11

Neprebádané Macedónsko. Objavte miesta, ktoré sa ukryli v čase

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Výlety k jazeru Ohrid patria k najobľúbenejším. Nachádza sa tu tiež nádherné múzeum na vode Bay of Bones. Výlety k jazeru Ohrid patria k najobľúbenejším. Nachádza sa tu tiež nádherné múzeum na vode Bay of Bones. Autor foto: Mária Halajová

Macedónsko je krajina bez mora, zato vlastní jedno z najstarších jazier na svete. Oficiálne tento štát vznikol 8. septembra 1991 a je neodmysliteľnou súčasťou Balkánu. O svoj názov sa roky súdi, práve hrdí Gréci neradi pripúšťajú, žeby sa krajina mohla volať tak, ako ich bájne Macedónske kráľovstvo.

Gréci by možno tento spor aj vyhrali, má to však jeden háčik. Vardarská krajina (terajšie Macedónsko) bola naozaj za vlády kráľa Filipa II. a jeho syna Alexandra Veľkého helenizovaná a k tomuto kráľovstvu pričlenená. Svedčia o tom mnohé historické pramene i archeologické vykopávky. Súčasné rozdelenie Balkánu tolerujú taktiež len s nevôľou početní Albánci. Okrem nich a Macedónčanov tu žije aj nemalá časť Rómov a Turkov. Macedónčina je síce iná, ale dohovoríte sa. Veľkú zásluhu na tom majú slávni slovanskí vierozvestci Cyril a Metod, ktorí sa pred stáročiami práve z týchto končín vybrali na Veľkú Moravu, aby sa pokúsili svojim písmom a jazykom zjednotiť starých Slovanov.

Pripravení na malú exkurziu?

Hlavné mesto Skopje (Скопјеv)

Spev balkánskych gájd, strunovej tambury, píšťal a tapanu, k tomu šepot padajúcej vody z niekoľkometrových početných fontán a vôňa Tavče Gravče – tradičného macedónskeho jedla, vám napovedia, že ste sa ocitli na výnimočnom mieste. Každý, kto v tejto neveľkej zemi niečo znamenal má aktuálne v hlavnom meste Macedónska svoju podobizeň. Postaral sa o to projekt Skopje 2014, ktorý sa rozhodol prinavrátiť hlavnému mestu antickú podobizeň. Oplatí sa nazrieť do nádherného Archeologického múzea Macedónska. Fotiť sa tu nesmie, ale to nevadí. Aspoň sa budete môcť v pokoji zahľadieť do očí slávneho plavovlasého Alexandra Veľkého Macedónskeho i jeho dvorného učiteľa Aristotela. Voskové, takmer ako živé, podobizne tu majú aj Alexandrovi rodičia Kráľ Filip II. a jeho tajomná manželka Olympiada, o ktorej sa povrávalo, že spávala s hadmi. Nachádza sa tu tiež obrovská zbierka mincí a veľmi cenných archeologických vykopávok. Kúsok od múzea natrafíte na najväčšie trhovisko a starú tureckú štvrť. Blízko seba tu možno obdivovať najstarší gréckokatolícky kostol v Skopje a približne rovnako starú mešitu. Zmes minimálne štyroch kultúr dáva tomuto mestu neobyčajné čaro.

Vodopády Kolešino (Колешино) a Smolare (Смоларски Водопад)

Vraví sa, že čistota krajiny ide ruka v ruke so životnou úrovňou. Žiaľ, chudobné Macedónsko má v tejto oblasti ešte veľa čo doháňať. Napriek tomu sa tu nájde niekoľko miest, ktoré nútia človeka zastať a pokochať sa ich krásou. Neďaleko Strumice, pomerne známeho mesta, situovaného juhovýchodne pri hraniciach s Bulharskom a Gréckom, narazíte na cestu k dvom nádherným vodopádom. Vďaka zodpovednému správaniu si tu Macedónčania dokázali uchrániť viacero vzácnych rastlín. Voda je tu neskutočne priezračná a odohráva svoje každodenné predstavenie v podobe 39,5 a 19 metrov vysokých vodopádov valiacich sa na čierno čierne hladké skaly, obklopené dúhou.

 

Belovodice – mramorová oáza na vrchu hôr.

Macedónsko ukrýva vo svojej divočine mnoho bohatstiev. Medzi ne patria aj obrovské mramorové bane. Kvalita miestnych hornín je veľmi vysoká, no niekedy aj cena, ktorú za jej dolovanie musia Macedónci zaplatiť. Stačí jeden chybný krok a spodná voda tu z večera do rána urobí z jamy plnej mramoru luxusné kúpalisko. Presne také objavíte v kopcoch cestou z Prilepu (tabakového mestečka) na smer Belovodice. Kúpanie tu nie je oficiálne povolené, na toto územie vstupujú miestni obyvatelia len na vlastné riziko. Cesta sem si vyžaduje minimálne štyridsať minút stúpania na pešo. Avšak voda je príjemná a neobyčajne čistá, plávajú v nej drobné rybičky a miestni tínedžeri si tu usporadúvajú letné gardenparty s občerstvením i so solárnymi svietidlami. Ak vás neženie čas, návštevu tohto neobyčajného miesta nebudete ľutovať.

Tajuplný kláštor Treskavec (Манастир Трескавец)

Napriek tomu, že vo svojom vnútri ukrýva veľmi vzácne a pozoruhodné fresky z 12. storočia, bežným Macedónčanom nie je známy a pomaličky chátra. Kláštor údajne navštevuje len hŕstka ľudí z okolitých dedín, inak na úpätí skalnatých brál žijú len mnísi. Aj napriek tomu, že brány sú pre pocestných zakaždým otvorené, zočiť ich tu je takmer nemožné.

Výstup na Treskavec patrí k nenáročným túram, vedie sem aj pomerne dobrá cesta, takže na "vrch mníchov" sa môžete vyviezť aj autom. Skutočné zimomriavky vám naskočia len čo prekročíte prah dolných brán. Vždy sa tu niečo deje. Za našej prvej návštevy sa spoza skalnatých brál vytiahlo malé mača, ktoré doslova trvalo na tom, aby sme ho nasledovali. Cupitalo popred vás, nechcelo piť, nechcelo jesť a nechcelo ani pohladiť. Chcelo len aby sme ho nasledovali. Ak zastali, tak zastalo aj ono a srdcervúco mňaukalo dovtedy, až kým sme nepokračovali v jeho maličkých labkových stupajách. Toto miesto je naozaj magické, len sem tam preruší hlas vetra silná vôňa včelieho vosku. Akoby tu každý múr mal svoje oči a každý živý tvor presne vedel čo má robiť. Treskavec je stvorený na meditáciu. Dokonca môžete u mníchov prenocovať.

 

Jaskyňa Pešna

Napriek tomu, že bola Pešna len nedávno vyhlásená za národnú pamiatku, správa o nej sa šíri veľmi pomaly. Nachádza sa neďaleko Macedónskeho Brodu a je to jaskyňa s najväčším jaskynným vchodom na celom Balkáne. Priemer vchodovej diery dosahuje až 30 metrov. Popri jej okraji steká rieka, ktorá svoju silu obmieňa v závislosti od aktuálneho ročného obdobia. Môžete tu hodiny pozerať do diaľky na zelené hory a počúvať vábivé zvuky netopierov. Hneď pri vchode objavíte ruiny hradieb. Stará legenda hovorí, že pevnosť dal postaviť ešte kráľ Marko pre svoju sestru. Jaskyňa jej a jej služobníctvu mala poskytovať dokonalé útočisko a podľa všetkého aj kontakt so sestrou, ktorá mala svoje sídlo na opačnej strane pohoria. Ak sa sem vyberiete, zastavte sa v miestnej rodinnej reštaurácii na obed. Určite toto pohostinstvo neminiete, z príjemnej terasy budete mať výhľad na gigantickú bránu do podzemia.

Univerzitné mesto Bitola (Битола)

Druhé najväčšie mesto Macedónska sa nachádza na juhu a kedysi patrilo pod takzvané staroveké grécke mesto. Je to neuveriteľné, ale jeho pozostatky tu nájdete ešte i dnes, 2 km južne od centra mesta sa nachádzajú ruiny mesta Heraclea. Medzi najzachovalejšie časti patria mozaikové dlažby, ktoré sa stali symbolom tejto oblasti a veľkým lákadlom pre zahraničných turistov.

Bitola prešla mnohými skúškami. Po helenizovaní ju obsadili Rimania, dokonca sa na istý čas stala sídlom biskupa a po dlhé stáročia aj strategickým miestom, kde sa stretávali najvýznamnejší obchodníci z celého sveta. Mesto postupne strácalo dych v 6. storočí nášho letopočtu, jednak po zemetrasení a potom po neoblomných nájazdoch Slovanov, ktorí sa so svojimi vojskami usalašili priamo medzi antickými pamiatkami. Na výslnie sa znovu dostalo po roku 1864, kedy sa Bitola stala domovom pre mnohé zahraničné konzuláty, za čo si vyslúžila prezývku – mesto ambasád. Študovali tu mnohé významné osobnosti, dokonca aj Mustafa Kemal Atatűrk, prvý turecký prezident, ktorý ako prvý udelil tureckým ženám volebné právo, povolil európske šatstvo a napomáhal svojmu obyvateľstvu k lepšiemu vzdelávaniu. Univerzitná a rušná Bitola takto nepriamo ovplyvnila históriu mnohých významných krajín, avšak z jej síl časom ubúdalo viac a viac. Od roku 1918 patrila k najchudobnejším oblastiam Juhoslávie a túto veľkú prehru cítiť v odľahlých uliciach ešte i dnes.

Filmový most Zovič (Зовиќ)

Most Zovik (číta sa Zovič) sa nachádza uprostred nemeniaceho sa macedónskeho vidieka, na rieke Gradeska, 50 km od mesta Bitola, neďaleko obce Zovik, v regióne Marieová. Dostať sa sem je veľmi náročné pre jedinú cestu vo veľmi zlom stave. Avšak ten zážitok stojí za to. Ak sa sem rozhodnete ísť, buďte opatrní, v lepšom prípade si prenajmite od miestnych obyvateľov jeep. Nestojí to veľa a okrem svojho auta a zbytočných problémov pošetríte i čas.

Mimochodom, dedina by sa nikdy nestala slávnou, keby tu nebol natočil najznámejší macedónsky režisér Milch Mnchevski film „Dust“. Od tej doby sa Kamenný most v Zovik stal turistickou atrakciou a priťahuje do týchto ťažko dostupných končín zahraničných i domácich turistov. Most vystavali pôvodne Rimania a prežil aj obdobie Turkov. Na jeho konštrukciu boli použité pevné drevené trámy, avšak tie zub času opotreboval natoľko, že sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia zrútil. Dedinčania spomínajú ako jeden muž tvrdohlavo hnal svoje voly s naloženým vozom ponad Gradesku a tento neuvážený krok ho i jeho dcéru takmer stál život. Našťastie zo situácie vyviazol iba s malými zraneniami a jeho dcéra tesne pred pádom z voza vystúpila. Obyvatelia sa po tomto nešťastí rozhodli prechod ponad rieku vystavať nanovo, v roku 1960 použili na jeho opravu množstvo kamenia. V roku 2001, po premiére spomínaného filmu „Dust“ sa stal obľúbeným miestom umelcov a fotografov.

Ohrid - Bay of Bones

„Ty nemaš pojma kako mi je!“ Aj to je jeden z obľúbených hitov miestnych rádiových staníc, ktoré sa ozývajú z kás a infopultov takmer pri každej atrakcii juhozápadného Macedónska, ľudia tu majú hudbu radi a inak to nebolo ani nad smaragdovo zeleným Ohridom. Starší magneťák tu súkal z rukáva jeden preslávený macedónsky hit za druhým a vítal tak do oblasti, ktorá pripomína skôr raj, než múzeum kostí a pozostatkov prastarej civilizácie. Múzeum na vode, aj vďaka priezračnému zálivu Ohridského jazera, ponúka prehliadku výnimočného archeologického komplexu. Rekonštrukcia pile – niekdajšieho obydlia, bola navrhnutá po tom, čo sa v 3 až 5 metrovej hĺbke našli pozostatky husto osadených drevených pilierov, trámov, kamenných nádob a kostí. V súčasnosti je vystavaná len časť obydlia, no prieskumy potvrdzujú, že v minulosti sa šírila na celkovej ploche 8.500 m2. A toto všetko bolo vybudované a Macedónskym ľudom obývané už medzi 1200 a 700 rokmi pred Kristom. Nádhera!

Zdroj foto: Mária Halajová

Naposledy zmenené sobota, 08 august 2020 03:18