streda, 27 marec 2013 19:17

Veľká noc kedysi a dnes

Napísal(a) Syliva Poláková
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
Veľká noc kedysi a dnes int

Jar sa zobúdza, v Bratislave už dokvitli snežienky a všade vykúkajú fialky. Teplota vystúpila na 20 stupňov a ľudia začínajú chodiť v krátkych tričkách. Je tu jar! A onedlho aj Veľká noc. Kedysi som ju veru vnímala inak ako dnes.

Najkrajšie spomienky na Veľkonočné sviatky mám z obdobia, keď som mala asi desať až trinásť rokov. Pamätám si, ako som netrpezlivo čakala, okusujúc si nechty, kým zazvoní zvonček pri dverách a príde ma sused či spolužiak pooblievať vodou, hodiť do vane a poliať voňavku. A, samozrejme, pár rán korbáčom nemohlo chýbať. 

Každé jedno zvonenie či návštevu som počítala a potom sme sa s kamarátkami predháňali, kto mal viac kupačov, ktorá bola viackrát hodená do vane, proste, ktorá bola tá NAJ, pretože o ňu bol zo strany chlapcov najväčší záujem. Musím sa priznať, že hoci Ivanka hovorila, že ju v ten deň hodili do vane asi sedemkrát, mňa ani raz.. Strašne ma to vtedy mrzelo a veľmi som túžila po tom, aby aj mňa niekto raz hodil do vane. A nikdy ma nikto nehodil... Dodnes. A tak som sa vždy utešovala tým, že si Ivka tak trochu vymýšľala a tak trochu preháňala.

A bolo aj veselo. Ocko už v piatok prichystal obrovský korbáč (mal asi tak dva metre), aby zapôsobil na ostatné maminky v okolí a ráno na Veľkonočný pondelok vyrazil s korbáčom a voňavkou (tou obyčajnou, čo smrdela tak, že ste to tri dni nevedeli dostať zo seba dole) v rukách od jedného bytu k druhému. A keďže v každej rodine dostal na posilnenie pohár čohosi silného, večer bol vždy vo veľmi dobrej nálade.
Páčilo sa mi, aj ako sme pripravovali vajíčka: časť sme varili vo vode s cibuľovými šupami, dostali krásnu hnedo-zlatú farbu. Druhú časť sme uvarili v rôznych farbách na vajíčka. Ja som potom do kraslíc vyškrabkávala rôzne vzory, lepila nálepky či kreslila ornamenty.. To upokojilo moju tvorivú dušu...

Pamätám si, že raz som videla vajíčka, do ktorých boli zubárskou vŕtačkou vyrezané nádherné dierované ornamenty.. Dodnes túžim po tom, aby mi niekto takú vŕtačku daroval a snívam o tom, aké náááádherné vajíčka by som vytvorila. Keď som bola staršia, pripravovala som na stôl všelijaké ozdôbky: sliepočku na vyklíčenej pšenici, čokoládového barančeka, otrhala som do vázy bahniatka, a niekedy dokonca uplietla aj zopár korbáčov..
Joj, veru to bola romantika....

Môj vzťah k Veľkej noci sa začal meniť, keď som bola staršia. To už ku nám chodili chalani, ktorí už boli poriadne posilnení a vôbec im nerobilo problém, keď ma aj piatykrát po sebe (samozrejme, vždy keď som sa prezliekla), obliali so škodoradostným rehotom vedrom ľadovej vody a ohromne sa na tom zabávali. A teraz už za túto „námahu“ očakávali aj patričnú odmenu – aspoň päťdesiat korún pre každého.

Veľkonočné sviatky som si opäť začala pripomínať, až keď mali moje dcérky 4 a 5 rokov. Prišli k nám malinkí kupači s vážnym výrazom v tvári, slušne nahodení. Decentne dcérky pofŕkali voňavkou, švihli korbáčom párkrát do vzduchu pri ich zadočkoch... a čakali, koľko koruniek im dám do kasičky. O maľované vajíčka už nestál veru nikto..Ešte keby to tak bolo to obrovské čokoládové vajce, čo mali za 150 korún jedno, to by brali.
Postupne sme zistili, že to, na čo sa zmenili Veľkonočné sviatky dnes, sa nám ani trochu nepáči.

Míňame kopu peňazí na veľkonočnú výzdobu, ďalšie peniaze na kúpu kindervajíčok, ďalšie pre kupačov a šibačov do vrecák. Chlapci chodia polievať len preto, aby si zarobili, dievčatá útrpne čakajú, kým si urobia svoju robotu, nechajú si nakvapkať pár kvapiek voňavky, oprskať sa vodou a už s úľavou zatvárajú dvere. A ešte za to, že im „robia zle“, musíme chlapcom musíme platiť nemalé peniaze – veď ktorý chalan v Bratislave by už dnes stál o vyfúkané vajíčko?
Priznávam, že sa mi Veľkonočné sviatky v tomto duchu ani trochu nepáčia. Kam sa podeli časy, keď si chlapci brali maľované vajíčka a vedeli dievčatá s radosťou hodiť do vane, pooblievať a vyšibať? Keď po dedinách naháňali dievčatá s vyhrnutými sukňami a hádzali ich do potoka?
Priala by som svojim dcérkam, aby aspoň raz zažili také Veľkonočné sviatky, na aké si pamätám ja...So všetkou tou veselosťou, pocitom jari, sviežosťou vo vzduchu, zábavou, maľovanými kraslicami a dobrou náladou...

Ako vnímate Veľkonočné sviatky vy? Chodíte do kostola alebo nie? Upratujete celé dni a sviatky takmer nevnímate, alebo sú pre vás zdrojom radosti? Aj u vás sa za posledné roky zmenili alebo nie? Podeľte sa s nami o svoje pocity...

Naposledy zmenené streda, 15 február 2017 18:06


Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Pošlite nám článok

Máte zaujímavé informácie

 

Chcete sa podeliť s informáciami z oblasti rodiny, tehotenstva, výchovy, školstva, bývania, krásy či zdravia?

Prihláste / registrujte sa a pridajte článok na web. Je to pre Vás zložité? Pošlite nám článok mailom na redakcia@rodicom.sk

Ste prihlásený? Pošlite článok.

Rastieme s Hipom

Prev Next