Až takmer 80 percent pediatrov na Slovensku v prieskume spoločnosti Nutricia vyjadrilo nespokojnosť s výživou malých detí. Pri dojčenskej výžive určité alebo veľké dôvody na znepokojenie vyjadrilo 40 percent respondentov, pri výžive pre batoľatá dokonca 74 percent oslovených detských lekárov! Ako najproblematickejšie vidia pediatri priveľa sladkostí a sladkých nápojov, nedostatočný pitný režim a nedostatok ovocia a zeleniny v detskej strave.
Deti potrebujú inú stravu
Základné príčiny problémov sú podľa nich v nesprávnych stravovacích návykoch v rodinách, protichodných informáciách (napríklad v médiách) a nedostatočnej znalosti výživových potrieb dieťaťa. „Dieťa v porovnaní s dospelým potrebuje na kilo svojej váhy až trikrát viac energie a až osemkrát viac nutričných látok. Strava dospelých preto nemusí spĺňať ich výživové potreby,“ potvrdili v Nutricia.
Prečo je detská strava dôležitá
Strava v detstve veľmi ovplyvňuje vývoj človeka. Určuje totiž naše celoživotné stravovacie návyky, ale má významný vplyv aj na rozvoj civilizačných ochorení, napríklad obezity a vysokého krvného tlaku. Ako potvrdzuje MUDr. Iveta Čierna z 2. Detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave, správne stravovacie návyky je nutné pestovať už od dojčenského veku.
„Jedlo, ktoré je konzumované v detstve má dôležitý vplyv na ďalší rast a vývoj telesných funkcií. Už v detskom veku sa na základe výberu konzumovanej stravy, jej kvality a kvantity, môže naprogramovať ďalší rast a metabolizmus organizmu“. Viacero štúdií potvrdilo, že strava dieťaťa môže významne ovplyvniť správanie jeho génov – nastavením metabolických rytmov a ovplyvnením pravdepodobnosti srdcovo-cievnych ochorení a obezity v staršom veku. Materská starostlivosť sa tak už nemôže končiť pri konštatovaní, že dnes je dieťa šťastné a darí sa mu.
Pred rodičmi stojí nová výzva výberu správnej výživy v útlom veku dieťaťa a uvedomenia si zodpovednosti za možný výskyt civilizačných chorôb v dospelosti. Kritické obdobie, kedy strava môže ovplyvniť kvalitu života o niekoľko desaťročí, sa začína už v prenatálnom štádiu a trvá zhruba do troch rokov veku. Vtedy organizmus prechádza najväčšími zmenami, z ktorých mnohé si môže poniesť do dospelosti. Nejde len o spomínané riziká vzniku obezity a srdcovo-cievnych chorôb, ale aj o fungovanie imunitného systému, či neskôr správne fungovanie mozgu.
V čom robíme v detskej strave najviac chýb
Soľ:… Deti by mali konzumovať iba desatinu množstva soli v porovnaní s dospelými. Rýchlo si totiž zvyknú na nadmerne vysoké hladiny soli v potrave, čo potom vedie k jej zvýšenej spotrebe v neskoršom veku.... Príliš skorý prechod na kravské mlieko je znepokojujúci, nakoľko obsahuje dvakrát viac soli ako štandardné dojčenské mlieka.... Skrytú soľ obsahujú aj potraviny určené na rýchlu prípravu, zahŕňajúce napríklad raňajkové cereálie (pre deti nad 3 roky), hoci sú často označované ako zdravé a prírodné.… Dokonca aj malé dávky bežnej „prírodnej“ stravy ako syr a chlieb môžu pre dojčatá znamenať nadmerné množstvo soli a zaťažujú tak nezrelé obličky a vedú k rozvoju chuti na slanšiu stravu v budúcnosti.
Cukor:… Cukor zohráva v strave detí významnú rolu a prirodzene sa vyskytuje vo výživných potravinách akými sú ovocie, zelenina a materské mlieko. Vďaka sladkej chuti sú tak potraviny s dôležitými výživnými látkami chutnejšie a pomáhajú mu spoznávať novú škálu chutí.… Vo všeobecnosti však sladká strava nie je pre deti vhodná. Jedine strava s obmedzeným obsahom cukru podávaná striedmo s ohľadom na správnu ústnu hygienu má v detskej strave svoje miesto.
Vyváženosť:… Dieťa v porovnaní s dospelým potrebuje na kilo svojej váhy až trikrát viac energie a až osemkrát viac nutričných látok. Strava dospelých preto nemusí spĺňať ich výživové potreby.… Strava s vysokým obsahom vlákniny, vhodná pre dospelých, môže byť pre dieťa ťažko stráviteľná, čo môže viesť k nedostatku energie a dôležitých výživných látok.… Rovnako strava s vysokým obsahom bielkovín môže byť vhodná pre dospelých, pre dieťa však predstavuje vysokú energetickú hodnotu vedúcu k zvýšenému riziku obezity.… Potreba železa nevyhnutného pre rast mozgu je u dieťaťa najvyššia v siedmom mesiaci, takže je nevyhnutné aby sa aj strava prispôsobovala jednotlivému vekovému štádiu.
Zelenina… Zelenina je batoľatami najviac odmietanou stravou, najmä tá, ktorá má zelenou farbu (napr. brokolica)… Kým dieťa príjme určitý druh zeleniny, zvyčajne ho najskôr až 10-krát ochutná. Je to normálne, nakoľko kyslé a horké chute človek prirodzene odmieta.… Dieťa skôr akceptuje sladšiu a hutnejšiu zeleninu ako hrášok a mrkva a najčastejšie odmietne horké druhy ako napríklad karfiol alebo brokolica.… Rôzne druhy zeleniny sú dobrým zdrojom rozličných výživných látok, preto je dôležité ich obmieňať. Podávanie rôznofarebných druhov je dobrým spôsobom ako zabezpečiť príjem všetkých potrebných živín.… Zelenina je výborným zdrojom vlákniny v dojčenskej a batoľacej výžive. Dieťa síce nepotrebuje vysoké množstvo, ale dve dávky zeleniny denne mu dodajú potrebné množstvo vlákniny, ktorá zabraňuje zápcham a podporuje pozitívnu črevnú mikroflóru. Vo všeobecnosti však doma pripravovaná strava obsahuje málo zeleniny, preto by ste ju mali obohatiť o čerstvú zeleninu, podávať deťom rozmanité chute, aby si mohli vybrať.
